Ռեքվիեմ Առանց Սգատիրոջ

Սրանից մի քանի օր առաջ կարդում էի Քրիստինայի բոլգը, ուր գտա մի շատ հետաքրքիր գրառում, որտեղ կատարված քննարկումները պատճառ հանդիսացան այս իմ գրառմանը։ Գրառումը ամբողջությամբ կարող եք կարդալ գնալով այս կայք էջը, իսկ մեջբերումը ստորեւ գրառման մեջ։

Thursday, February 08, 2007
Հայերն աշխատասեր ժողովուրդ են…

Հայերն աշխատասեր ժողովուրդ են. համատարած կարծիք: Թերևս ավելի դիպուկ կլիներ ասել “միայն որոշ տեսակի աշխատանքասեր” …

Մեր գրասենյակը Անի հյուրանոցում է: Երկու օր առաջ հյուրանոցի մուտքի մոտ տեսնում եմ հյուրանոցի տնտեսուհիներից մեկին (հիմա ‘հավաքարար’ բառը չենք օգտագործում…): Նա աշխատում էր մեր հարկում, բայց արդեն մի քանի օր անընդմեջ հանդիպում էի մեկ այլ կնոջ: Հիմա տեսնելով նախկին տնտեսուհուն` հարցնում եմ, “Ինչպե՞ս եք”: Կինը բավականին նեղսրտած պատասխանում է, “Ինչպե՞ս պետք է լինեմ… Հասկանո՞ւմ ես, ես հիմա մուտքն եմ մաքրելու, 1000 անցող-դարձող: Բա որ մի ծանոթ էլ տեսնի… Ի՞նչ կմտածեն …”

Բայց ախր ի՞նչ կարող են մտածել: Միայն “Ապրես. ապրես, որ ընտանիքդ սոված չես թողնում, որ փուչ հպարտության հետևից ընկած ձեռքերդ չես ծալել հարյուրավոր այլոց նման ու չես նվնվում, թե գործ չկա: Որ այնքան մեծ ես գտնվել, որ հարգում ես աշխատանքը: Գիտեմ, որ էդ հյուրանոց մտնող 1000-ավոր մարդկանցից միգուցե տասն էլ արժանի չեն քո կողքին կանգնելու համար, բայց դու այսօր ստիպված ես նրանց ոտքերի տակի ցեխը մաքրել ու ապրես, որ դա անում ես, որովհետև բոլորս մի գործ պետք է անենք: Լավ կլիներ, եթե բոլորն անեին այն, ինչի համար ստեղծված են, ինչ կարող են ավելի լավ անել, քան մյուսը, բայց… այս ամենն ընդամենը “լավ կլիներ”, իսկ հիմա դու ուղղակի ապրես, որ աշխատում ես ու չես մուրում…” Ու այն մարդը, որը շնորհակալ չի լինելու այս կնոջը, ուղղակի անարժան է նրա վրա վատնված կնոջ անհանգստությանը: Ինչո՞ւ են մեր ընկալումներն այսքան խեղաթյուրված…Ո՞ւր է հարգանքն աշխատանքի հանդեպ…Ինչո՞ւ է աղքատությունն ու աղճատված հասարակական կարծիքն ավելի կարևորվում, քան հարգանքն աշխատանքի հանդեպ… Ինչո՞ւ այդ նույն աշխատանքն օտար մի երկրում չի նսեմացնում մեր արժանապատվությունը… Ես խնդրի սոցիալական կողմը չեմ դիտարկում այստեղ, բնավ, այլ մեր վերաբերմունքն աշխատանքին ու համապատասխանաբար, մեր վարքը:

Մեկ այլ հյուրանոցային օրինակ, որը, ցավոք, միայն հյուրանոցով էլ չի սահմանափակվում: Ամեն առավոտ ողջունում եմ երիտասարդ դռնապաններից մեկին կամ մյուսին: Անցայլ տարի մի նոր դեմք հայտնվեց` ուրախադեմ մի երիտասարդ, որը, ի տարբերություն երկու այլ երիտասարդների, միշտ ժպտում էր: Անկախ տարիքից, սովորաբար նախընտրում եմ ‘Դուքը’ և դժվարությամբ եմ անցնում ‘դուի’: Այսպիսով, ամեն առավոտ աշխատանքս սկսվում էր դռան մոտի “Բարև Ձեզով”: Պատասխանը միշտ նույն էր: Մի օր էլ բարձրանում եմ աստիճաններով դեպի գրասենյակ ու ինչ-որ երիտասարդ բարևում է, “Привет”: Առաջին պահին չեմ ճանաչում, բայց բարևում եմ իմ սովորական ձևով “Բարև Ձեզ”: Մի քանի աստիճան էլ բարձրանալուց հետո հիշում եմ, որ դա անցյալ տարվա նոր դռնապանն էր: Հիմա հյուրանոցում այլ աշխատանք ունի, որը դռնապանի կապույտ համազգեստի փոխարեն պահանջում է գեղեցիկ կոստյում ու փողկապ կրել և … դա թույլ է տալիս այժմ ինձ բարևել այսպես: Ի՞նչը փոխվեց մեր հարաբերություններում: Ոչինչ, տղան պաշտոն ստացավ…

Զզվում եմ էս սին սնոբիզմից:

posted by christina at 2:39 PM
17 Comments:

AramK said…

Christina jan, menak du che, menq el enq zzvum :) Yes el chem karogh asel, the mer mot inchu e aydqan karevorvum hasarakakan kartsq@, sakayn iskapaes el shat-shatern aystegh xusapum en irenc kartsiqov “amotaber” ashxatanqic (chnayats amen ashxatanq patvaber e), erazum gnal aysteghic aveli barekecik erkir, adyunqum … urish erkrum mer akademikos@ taxi e qshum, ergich@ drnapan ashxatum, bjishk@ “carwash”-um poshetstsichov meqenayi salon maqrum. Nrnacic womanq amarayin ardakurdnerin galis en Hayastan u patmum, the inchqan lav en aprum, aranc nshelu irenc ashxatanqi bnuyt@, womanq el hnaravorutyan depqum het en galis u arden aystegh el chen xorshum woreve tipi ashxatanqic. Tesaki xndir e …
Ayd nuyn hasarakakan kartsiq@ parsavum e havaqararnerin(“ed inch gorts a vrodi?”) ev ardaracnum avazaknerin (“mardik tun en pahum, vat el chen aprum”), mi koghm dnelov mardkayin@. Du eir che asum ofisum mi havaqararuhi uneq, wor@ sirum e Lermontov u chi sirum Pushkin (the hakarak@?), h@ntacs bacatrelov patcharner@.

P.S. “Naxkin” drnapanin asa, togh andamagrvi woreve kusakcuthyan, asenq` “Orinyac yerkir”. Iren glxaptuyt kusakcakan kariera e spasvum :))
3:24 PM
v said…

Միգուցե այն նախքին դռնապանի սովորական բարևելու ձևն էր “привет”-ը (ոչ բոլորն են նախնտրում «դուքը»), իսկ «Բարև Ձեզ»-ը (արդյո՞ք նոր կանոն է հայերենում դերանունները մեծատառով գրելը) միայն նրա աշխատանքի պահանջներից մեկը. ի վերջո մտնողների բարեհամբյուր ողջունելը դռնապանի պարտականություններից մեկն է։

Իսկ նմանատիպ ամոթի զգացողություն և հասարակական կարծիքի գործոնը բոլոր հասարակություններում էլ ներկա է։ Մի քանի րոպե առաջ վերելակում (ԱՄՆ) հանկարծակի լսեցի երկու երիտասարդի զրույցը մի երորդի մասին։ Սրանցից մեկը ասաց, որ այդ երորդը ավարտել է այն ինչ համալսարանը, ի դեպ շատ «միջին» համալսարան, ինչին առաջինը բավականին չար տոնով բացականչեց՝ “and he delivers pizza!?”։ Անշուշտ չի կարելի մարդուն նվազեցնել աշխատանքի ոլորտի պատճառով, ինչ էլ որ դա չլինի, սակայն ներքին անբարարվածության զգացողությունը բացարձակ անհրաժեշտ գործոն է ավելի դուրալի, հեղինակավոր և բարձր վարձատրվող աշխատանքի ձգտելու համար։
11:56 PM
Sevak said…

Ամեն դեպքում, երբ մարդ իր տեղում չի աշխատում, արդեն իսկ խնդիր է, իսկ “ընտանիքդ սոված չես թողնում” բանաձևը, միևնույն է, արդյունավետ աշխատանքի կռվան չի դառնալու: Քրիստ, հիշու՞մ ես էն հավաքարարին, որ երաժշտականի ուսուցչուհի էր մասնագիտությամբ: Ամեն օրվա փոխարեն մեր գրասենյակը փոշեծծվում էր 4 օրը մեկ, իսկ ավելի հաճախ նրան կարելի էր տեսնել մեր քննարկումների սենյակում սուրճ խմելը դեմքի խելոքագույն արտահայտությամբ “Հայկական ժամանակ”-ի ընթերցանության հետ համակցելիս: Ինքնաարտահայտման հնարավոր եզակի տարբերակներից մեկը ստեղծված իրավիճակում…
Իրականում, սակայն, պետք է վախենալ այն մարդկանցից, ովքեր իրենց տեղում չեն, այլ… շատ ավելի բարձր են: Որքա՞ն շատ են նրանք այսօր: Սարսափելի շատ: Եվ տիրում են…
9:33 AM
artashes said…

Hmmm, Kocharyanis ban asogh chlini aystegh, ha!! Inchpes naev fizkulturnikneri (te miayn shaxmatistneri?) lavaguyn ‘nkeroja! Sevaka achqis SEVAK a shat kardatsel verjers, iren hamar atipik baner a asum… Lav chi, lav chi. “Reeducation camp” kugharkenq, erku ropeum ayd azatakam sheghumnera kshtken. Kam el nuyn Anii shenqum “Barev dzez”-i pashtonum kkangnatsnenq, vor imana, ov e ir teghum, isk ov chi! Ev inchpes e petq ‘ntaniq pahel` arants avel-pakas xoselu! :):)
10:48 AM
Հ. Գեւորգյան said…

Հայերն արդեն ժողովու՞րդ են։
11:31 AM
Sevak said…

Երբևէ կկոցած աչքերով նայե՞լ ես վառվող մոմերին… եկեղեցում: Այդ դեպքում հույսի, հավատի կամ սիրո համար վառած հատիկ-հատիկ մոմերը հրե օվկիան են ընկալվում: Համատարած կրակ… կամ բոցավառ ատրուշան: Հետաքրքիր է` Աստծո տաճարում անգամ, թե աչքերը լայն բացված չեն, իսկությունը գահընկեց է լինում, իրողությունը` այլասերվում: Իսկ եթե ակնարթն այդ անիմաստ շարունակվում է, արդեն հույսի, հավատի կամ սիրո համար վառած յուրաքանչյուր նոր մոմ ընդամենը բոցին ավելացող լեզվակ է թվում: Եվ միթե ավելի լավ չէ պնդել մեկ անգամ ևս. “Կանգ առ, ակնթարթ”, քանզի, թե լայն չբացվեն բիբերը, միևնույն է, կկոցած աչքերով` հույսի մոմերը մեծ խարույկ են դառնալու:
11:38 AM
nazarian said…

Desire for upwards mobility is natural. Savvy and ambitious people want to move up the social ladder. The ones who do not have that desire are doomed.

The young man in your post is a savvy and ambitious person. You should be happy and applaud his success. ‘Privet’ is a common way of saying hi among the Yerevantsi so he probably feels like himself in his new position. A doorman is a very weak position in the hierarchy of the hotel employees and has to obey what the bosses tell him, which probably was that he should greet everyone with ‘barev dzez’.
9:38 PM
christina said…

Nrnacic womanq amarayin ardakurdnerin galis en Hayastan u patmum, the inchqan lav en aprum

– Գուցեև իսկապես լավ են ապրում: Պետք չի անպայման փորձել մարդկանց ասածի մեջ ենթատեքստեր փնտրել:-) Գոնե ոչ միշտ:-) Համաձայն եմ, որ տեսակի խնդիր է. ամեն տեսակ փորձում է գտնել իր գոյատևման համար կենսականորեն անհրաժեշտ պայմանները, լինեն դրանք նյութական, թե ոչ:

Չգիտեմ, ես չեմ դատապարտում այն մարդկանց, որոնք արտերկրում են, անում են մի բան, որ իրենց տանը չէին անի. ուղղակի փորձում եմ հասկանալ, ինչու իմ երկրում արժեքները, որոնք եղել են, արագընթաց անդունդն են ընկնում…

արդյո՞ք նոր կանոն է հայերենում դերանունները մեծատառով գրելը

– Չէ, նոր չի: Ուղղակի քաղաքավարի դիմելու դեպքում, երբ ‘դուքը’ կամ ‘ձեզը’ եզակի գործառույթ ունեն, գրում ենք մեծատառ: Կարծեմ:-)

Ուրախ կլինեի, եթե մեզ մոտ ծառայությունների մատուցման մակարդակն այնքան բարձր լիներ, որ մատուցողներին նման հրահանգ տրվեր:-) Դե, “привет”-ը ինձ այնքան էլ անծանոթ ողջունելու ձև չի, ուղղակի այդ տարբերությունն էր աչքի զարնում:

սակայն ներքին անբարարվածության զգացողությունը բացարձակ անհրաժեշտ գործոն է ավելի դուրալի, հեղինակավոր և բարձր վարձատրվող աշխատանքի ձգտելու համար

– Թերևս: Ես ուղղակի կարծում եմ, որ պետք չի արհամարհել այն աշխատանքը, ինչ անում ես տվյալ պահին, կամ ընդհանրապես որևէ աշխատանք: Եթե ինքդ դա չանես, թույլ էլ չես տա, որ դիմացինդ անի: Ձգտիր, փորձիր հասնել ավելի լավին, բայց գնահատիր այն, ինչ ունես հիմա: Իսկ այդ ձգտումն էլ պիտի արժանավայել լինի, այսինքն պիտի կարողանաս գիտակցել քո արժանիքները, հմտությունները, գիտելիքը և չեղածը, չունեցածը:

Finally, I guess it’s the savvy and ambitious people who make this world a mediocre social stalemate with rare breakthroughs of talent and genius. I am happy for the guy: he’ll get more money and therefore, perhaps get a chance to learn better manners… What I’m not happy about is that we encourage and educate people to condition their dignity with their social positions, rather than self-reliance (as defined by Emerson)…

BTW, ‘privet’ is a common greeting in all Armenia, not just Yerevan.
4:46 PM
artashes said…

Hmmm, “upward mobility” inchi hashvin? Skzbunqneri u baroyakanutyan batsakayutyan hashvin?? Yes hishum em, mi angam dprotsum patahakan lsetsi, inchpes mer dasarani “tapov tgherqits” meka ir protezhenerits meki het xosum er kyanqi masin u hartsrets: “Gites, inch a million dollara? Da mi ban a, vori hamar yes qez kkaroghanam spanel”. Ayd xeghch tghan, vora kartsum er, vor hetev mtnelov arajinin ‘nker a dardzel, guyna gtsets, vorovhetev ayn astichani hamozmunqov ein asvats ayd barera, vor inqa haskatsav, vor chisht ein (yes el da zgatsi, ayd patcharov el hishvel e). Mer dasarani ayd goghakana bnakanabar dardzel e iravapah hamakargi ashxatogh (verjin lselov maqsayin tsarayutyan shat bardzr pashtonya), u hayreniqa chi patrastvum lqel. Qani vor shat e sirum hayreniqa ktel. Qani vor ayd ktelu gortsum bavakanin “savvy” a (isk “ambitious” er aknhaytoren der erexa zhamanakvanits). Qani vor ayn vochxarnera, voronts na ktum e (hayreniqi het miasin), asum en: “Shnorhq uni, anum a! ‘Maladets’ iran!”. Qani vor nuyn vochxarnera, erb mi ktor hats en shprtvum “savvy”-i koghmits – irentsits ev irents erexanerits goghatsats tas ktori dimats – aknatsanqov asum en: “Bayts inch kargin mard a, eh? Karogh er da el chtal, eh!”. Qani vor ayd vochxarnera, irents hankarts hachogh shner erevakayelov (ay “upward mobility” em asel, ha!), irents iravunq en verapahum mat tnkelu nrants vra, ovqer inch-inch patcharnerov Hayastanum chen hima` “hayreniqa lqelu” masin goroz u datark durs talov…

“Ambitious”! Inchi hashvin?!
6:08 PM
nazarian said…

artashes, shat metzs tarberutyun ka ‘ambitious’-s yev kriminal linelu mej. Dranapan tghan voch mi hancank cher gortzel yerb dardzav meneger. Na djvar ashkhatankov araj gnac.

Isk kriminalneri tegh@ bantn e. Cavok, nerkayis Hayastanum kriminalneri tegh@ kam bantn e, kam el petakan hamakarg@. Siradeghiani heranaluc heto goghakanner@ pati tzakeric durs yekan yev mtan petakan hamakargi mej. Isk da an@nduneli veijak e cankacatz hasarakargi hamar. Aydpisi rejimner@ shat yerkar chen dimanum. Hima yerku yelk ka dranic – kam Hayastanian hasarakutyun@ drnac kacov kta, ktshi durs, kam el inch vor mi yerrord uj kga yev Hayastan@ kvercni aranc voreve djvarutyan yev sranc kogtagortzi ir shaheri hamar.

Es greci u vonc vor te yerkrord yelk@ arden teghi e unecel – nerkayis iradardzutyunner@ Rusastani shahern en miyayn pashtpanum i vnas Hayastani.
9:22 PM
Armenian said…

Artashes, Hayastanum chlinelu “inch-inch patcharnern” el karogh en tarber linel u mat tnkelu lav arit handisanal. Nshir ayd “inch-inch patcharner”@, heto qnnarkenq. Qo hamar Hasyastanum mnacatsner@ bajanvum en 2 masi – petakan hamakargi kriminalnern u anzor “wochxarner”, woronq handurjum en arajinnerin, worovhetev snvum en nranc netats woghormuthyunnerov. Miguce dranq metsamasnuthyun en, bayc qo mtqov chi el ancnum, wor drancic baci Hayastanum urish kategoriayi mardik el kan, woronc du viravorum es, woronq qeanic aveli lav karogh en lnel urish erkrum, bayc gitakcabar nax@ntrel en mnal Haystanum. “Worpeszi es erkir@ erkir darna…”. Vka, mer repatriate @nkerner@ (nayi kic blog@).
1:59 AM
AramK said…

Entatexter chem pntrum, Christia jan, pordzum em hamakoghmani nayel xndrin. Edpes “lav aproghneric” mekn el mer naxkin harevann er, worin verjers 25 tarva bantarkuthyan datapatecin US-um – kidnapping-i hamar … Mekn el mer tarekicneric e, gitem, wor kargin gorts el chuni, xanutic shor e vercnum, mek el nverner goghanum, mi kerp havaqats dramov tarin mi angam aycelum harazatnerin, estesgh lopazanum, isk veradarnaluc heto el vercrats shorer@ tanum het talis xanutin.
2:08 AM
nazarian said…

aramk, shat khanutner unen yerek amsva veradardznelu jamanakahatvatz. Mi angam im marketingi dasakhosn er patmum. Ink@ handipel er mi khumb tarikov mardkanc, kartzem Floridayum, yev nrank sksel eyin irar het glukh goval te ov umic aveli shat u aveli hamardzakoren aprankner e veradarcrel. Inch khosk, ays mardik veradardznelu karik@ chunen bayc irenk toshaki ancatz mardik en yev urish anelu ban chunen. Sa el irenc hobby-n kam sportn e.
5:14 AM
artashes said…

Himnakanum hamadzayn em ev Nazarian-i, ev “Armenian”-i het (es inch a patahel, karogh a hivand em? :):))

Mi qani nkatarum miayn.

1) Vorosh sotsialakan makardakits ver` “ambitious”-i ev orenqits durs-i mijev gitsa sksum e jnjvel…

2) Siradeghyani u Ter-Petrossiani rezhima skzbum, mi pah, uner PATMAKAN hnaravorutyun amboghj Hayastani zargatsman traektorian poxelu!! Poxarena, aretsin pastoren na, incha uzats komunist kaner (Nazarbayev, Aliev ev ayloq dzez orinak), aysinqn` voch mi qaghaqakan kamq u patasxanatvutyun chtsutsaberetsin, irents “mafianera” steghtsetin, ishxanutyuna xuzhanavari kentronatsretsin u zhoghovrdin llketsin – ev dranov annerelioren tqetsin 1988-i geghetskaguyn zangvatsayin zartonqi vra (vora, im hamozmamb, hazvadep ev iroq patmakan shans er ‘ndzerel hayeris!). Erbeq chem neri!!

3) Im nkaragrats “vochxarnera” (voronq karogh e mets masn en kazmum, bayts huysov em, u gitem, vor amboghch zhoghovurda chi) IRAVUNQ chunen mat tnkelu` inch el uzum e lini urishneri heranalu patchara. “A sud’i kto?”

4) “Erkira erkir darnalu hamar” petq e aktiv dimadrel (kam gone “civil disobedience” tsutsadrel). Hakarak depqum ughghaki achqerd pakum es, kam srtneghvum es, kam qo poqrik ashxarhn es steghtsum` qez harazat mardkants het, BAYTS erkira dranov ches poxum!!

Inchpes yes tas angam ays blogum asel em, yes voch mekin chem meghadrum CHpayqarelu hamar, da chapazants dzhvar e, ev amen meka ughghaki martik chi. Bayts gone KAMOVIN “vochxar” chpetq e darnal! Aysqana.
11:49 AM
AramK said…

Nazarian jan, yes shat lav gitem, wor US-i xanutner@ gnvats apranqner@ het veradardznelu jamnakahatvats unen (ashxarh@ shat poqr e, hima bolorn el giten the wor erkrum inch barqer kan), bayc ayn andzinq, um masin yes grel em, hastat “sport”-ov chen zbaghvum…

Artashesn el chisht e, erb asum e wor Siradeghyani u Ter-Petrosyani oroq e Hayastanum skizb drvel klanayin hamakargin u hovanavorchuthyan@. Ev parzapes himar en ayn mrdik, woronq LTP-i veradardzn en pahanjum, gtnelov wor na hay azgi miak normal naxagah@ karogh e linel. Chisht e, LTP-n @ntrvec joghovrdi koghmic agayin zartonqi jamanakahatvatsum, bayc yes xist kaskatsner unem, wor nra sr@ntac “karierayi” mej xarn en rusakan hatuk tsarayuthyunner@, woronq kazmakerpum ein Xorhrdayin kaysruthyan “qaghaqakirt” pluzum@. Sa el patasxann e Artashesi ayn tarakusanqin, the inchu naxkinner@ qaghaqakan kamq chcucaberecin inch-inch azgayin harcerum. Hraman chkar parzapes !!! Nerkayis ishxanuthyn@ @ndhamen@ sharunakum e nranc gorts@, miayn aveli katarelagortsvats dzeverov. De, jamanakner@ poxvum en, taktikaner@ zarganum, meronq el het@. Kam miguce nranq lav usucichner unen (asenq` nuyn rusner@) ?
11:47 PM
AramK said…

Nkatel eq, wor hayastanyan qaghaqakn, tntesakan u nayev mnacats hamarya bolor wolortner@ shat kanxateseli en. Parapes ushadir petq e hetevel Rusastani zargacumnerin. Cankacats orensdrakan akt kam noruthyun (miayn vater@) mek tari jamanakahatvatsum patchenvum e rusneric (azgayin arandznahatkuthyun handisacogh depqer@ chhashvats). Rusastanum poliklinikaner@ anvchar dardzrecin, meronq mi tari heto krknecin da. Ayntegh partadir apahovarguthyun mtcrecin, aystegh orenq @ndunecin apahovagrakan @nkeruthyunneri gortsuneuthyan masin, 85 @nkeruthyunic toghecin mot 15-18-in u hima dasht en patrastum patradir apahovagrakan hamakargin ancnelu hamar. Rusastanum sksvec u avartvec shinararakan bum@, Hayastanum hima el tsaghkum e elitarashinuthyun@, himnakanum rusakan kapitali nerdrumneri tesqov. Putin@ havaqum e maqsavornerin kam naxararnerin u hramayum aveli lav ashxatel, mi tari heto mer “naxagah@” krknum e nuyn@. Erb nayum ei ayd handipumner@ H1-ov, indz tvum er dejavu e mots, miayn andzern ein poxvats. U esqanic heto hazar amot rusnerin, wor Haysatnain gone guberniayi kargavichak chen talis, ayl toghnum en xghjuk forpost-i derum …
10:39 AM
հակոբ գեւորգյան said…

Կարդալով բորոլ գրառումները, եկա այն եզրակացության, որ հայերը ոչ միայն աշխատասեր են, այլ իրենցից բարդ աշխատավորներին թերագնահատող։ Իհարկե դա ինձ այդքան էլ հիմքեր չի տալիս, որ համոզվեմ վերջին եզրակացությանը։ Կասեմ միայն, որ իրական հայերը, որոնք ապրել են դարեր շարունակ, երբեք անհնազանդ կամ թերագնահատող չեն եղել իրենց, թե՛ արքային, եւ թե՛ տիրոջը։

ԵՎ հիմա, երբ ամեն ինչ գրեթե հասել է իր ավարտական աստիճանին, ժամանակն է հասկանալ, թե մենք՝ յուրաքանչյուրս, ինչին ենք հավատում, եւ եթե հավատում ենք ազգավարությանը, ապա կարող ենք արդյոք հարգել այն կանոնադրությունը, որին իրական հայերն հավատում էին եւ հարգում։

–– Հայ
8:00 AM

Ընդգծումները իմն են. Հ.Գ.


Posted

in

,

by

Tags:

Comments

Leave a Reply